reklama

Dnes

Na dnes sme si vymysleli workshop Mejk jor oun mjutänt. Plán bol: stretnúť sa o 10:00 v škole ísť na gaštany a potom si z nich spraviť mazlíčka. Nikto nedošiel. Asi ich odradil nemiestny vtípek na plagáte, že „očakávajú sa štedré dary pre organizátorov a terénna obuv“.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Zbehla som dolu do bufáču po papu. Prvý krát ma zlákal ten taký vanilkový rožok. Teta Bufča na mňa nahučala, že sa pýtam akú má náplň.
To je ten taký druh pečiva čo môžem na raňajky s kafíkom, alebo kakaukom. Ajkeď chutí dvojdňovo, nie je häbký a vláčny a ktovie čo je ten krém. Ale je to ten typ.

Som sedela sama v ateliéri, už mi začala vrieť voda na kávu, keď došla Miša a tú vodu som dala do kávy jej. Sme sedeli na spodnom poschodí ateliéru, raňajkovali, rozprávali a bolo to úplne fajn. Miša dostala chuť na čokoládu, tak si ju išla kúpiť.

Celý deň v podstate bolo úplne fajn. Taký, ako keď svieti jesenné slnko, fúka vietor, ale neprefúka moju bretónsku rybársku bundu. Svieti na tvár a rovno do duše, a od „dobre“ by najradšej zimomriavky poskákali po celom chrbte. Presne tak jesenné bolo to slnko dnes.

Neskôr prišla aj Tereza a doniesla mi 2 české gaštany. Sme ich dali na kopu. Spolu ich bolo 7, ale zápaliek aj špajglí fúra. Postavila som gaštan s troma nohami. Potom som mu ich vypáčila lebo sa mi nepáčil. Ondrejovi som minulý týždeň sľúbila, že spravím atómium. Tak som ho pogooglila a podľa pohľadníc z bruselu naň treba 9 atómov. Toľko nemám. Postavila som teda činku a jeden jednonohý gaštan. Na stole sa zostali povalovať ešte štyria gaštani.
Sa to ale celkom oplatilo, lebo neskôr prišiel aj pedagóg Paľo s Veľkou cenou pre víťaza. Za gaštanovú činku a gaštanové lízatko som získala DVD nosič Akira. Bez titulkov len v nemčine. Ale vyzerá to celkom úchylné animé.
V poslednom čase vyhrávam. Napríklad včera som vyhrala v súťaži „Sprav si desktop“ sieťový kábel.
Nakoniec došiel aj Marek a Lukáš.

S pedagógom Paľom sme sa znova zarozprávali, takže sme došli neskoro na prednášku z Rodových štúdií.
Keď som si to kvôli nedostatku kreditov zapisovala, nevedela som do čoho leziem. Teraz to nazývame "Feministická výchova". Na minulej prednáške som sa len zhlboka nadychovala a šťuchala pri každej perle lakťom do Mareka.
Dnes som sa rozhodla, že tete na tej prednáške musím povedať svoj názor. Nesmie si namýšľať že pritakávam jej radikálne feministicko-sektárskym výrokom. Lebo utíchnutá prednášková miestnosť na ňu tak môže pôsobiť. Tentokrát ale prednášala iná teta. Tipla by som ju na stredoškolskú učiteľku s kombináciou slovenčina-nemčina. Bola niekoľkonásobne znesiteľnejšia, bapriam celkom fajn a vyjadrenie mojho názoru sa neskôr zmenilo na celkom príjemnú debatu. Okrem iného, keby som s tým nezačala, asi by som veľmi rýchlo zaspala.
Sa cítim veľká. Som veľkéj tete povedala, čo si myslím. Som na seba hrdá. Väčšinou totiž tvorím tú masu, ktorá na „Chce sa niekto niečo spýtať?“ odpovie ešte hlbším tichom. Ale jedného dňa, keď sa niečo z davu spýtam, pôjdem si dať dva fondánové veterníky.

Cestou zo školy ešte stále svietilo to slnko. Fúkal vietor, ale ako som už povedala, bretónska bunda ma ochráni pred všetkým. Som z nej strašne štastná. Hľadala som ju v Rennes a nakoniec si ma ona našla na heydučke v sekáči za 140 korún. Všetko si ma nájde a mávam veľa šťastí. Sa mi to ohromne páči. Ale nechcem to zakríknuť. Takže ak by som to mala týmto zakríknuť, tak beriem späť.
Presne takú moju bundu nosievajú bretónski rybári. Ráno výjdu za svitania do chladu a oceán aj všetky trávy im šumia okolo nôh. Roztlačia bárky a vyrážajú na deň…
Majú určite veľké ruky a do toho vnútorného vačku si ukladajú balíček tabaku.
Chcela by som tak jedného dňa chytať ryby. By som asi nevládala nič, ale možno by stačilo sa prizerať. Zatiaľ mi bude musieť stačiť bretónska bunda. Náprsný vačok je zvnútra aby im tabak nevypadol a aj gombík na golieri je z vnútornej strany. Je mi jedno že mi je veľká, ale chráni ma pred vetrom zo všetkých svetových strán.

V trolejbuse som dnes videla strašne veľa detí. Bol nimi úplne naplnený. Cestovali len jednu zastávku, mrnčali a mlátili sa. jedno dievčatko, s najväčšími modrými očiskami aké som kedy videla, sa mi uprene pozeralo do očí. Strašne hlboko.
Detí tam bolo asi 50. Viseli na tyčiach, niektorí zostali prevesení cez operadlá a učiteľky sa ich snažili počas celej zastávky zvesovať.
Som tak rozmýšľala, že keby tak všetky odrazu narástli o 20 rokov, ten trolejbus by praskol a rozpadol by sa na dve polovice…

S Marekom sme prešli na Zošku. Práve nám pred nosom odišla preplnená 93. Zamrnčal. Je hladný. Povedala som mu že nech sa nebojí, že ja mám štastie a že veď o chvíľku dojde ďaľšia a prázdna, lebo hentá všetkých vyzbierala. Došla hneď a prázdna. Marek mi poďakoval.

Slnko šlo s nami až do petržalky. Zbožnujem, keď autobus prechádza cez most. Voľakedy som snívala o tom, aby zrazu nový most rupol a ja mohla všetkých cestujúcich zachrániť. V 5.triede som mala v miestnom bazéne druhý najlepší čas. Som teda vedela, že ich všetkých zachránim. Ale mostu by bola škoda. Najkrajšie autobusové slnko tam majú. A všetci cestou domov naň nastavujú tváre… ja celkom pravidelne.

Pavlína Morháčová

Pavlína Morháčová

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

diskoooo___som pavka a mám rada hlúposti. najlepšie farebné a vóňavé a malé. také, čo sa dajú nosiť po vačkoch so starými lístkami na kadejaké autobusy a metrá.chodím na všvu. štvrtý rok a rada.tutok toho viac: http://pavka.sk Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu